moje postrehy

Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Tak, stará pravda. Aj houno na polici, aj keď je posypané práškovým cukrom, dezertom nebude. A nech ho kto chce vychvaľuje či propaguje akokoľvek. Ľudia radi podľahnú reklame, ale stačí skúška správnosti a to ONO je odhalené. Rôzna kvalita potravín u nás a trebárs kúsok na západ od nás je všeobecne známa. Je to už pomaly taká axióma akože ráno vychádza slnko. A tu je aj drobný proof. V rámci „zdravého stravovania“ si nekupujem klasický biely repný cukor, ale trstinový. Vždy je to kompaktná „tehla“, ktorú dobre že nie, musíš rozbiť kladivom, aby sa cukor dal použiť. A tu v Rakúsku, v prvej diere vedľa Bratislavy si v reťazci kúpiš ich noname trstinový cukor a cukor sa sype ako piesok. Preboha, to ozaj sme taký odpad, že všetko čo porovnáš so západom je o level kvality nižšie? Inak cena cukru asi ako u nás.