moje postrehy

Možno si pamätáte na známy taliansky film? To o čom budem písať nie sú pikantérie zo života niektorých dám, ale o praktikách jedného nemenovaného obchodného reťazca, ktorý som spočiatku rád navštevoval. Ani nie tak pre jeho vysokú kvalitu, ale skôr pre drobné hlúposti, drobné veci, ktoré v reáli nepomohli no ani neuškodili. Ale v poslednom období dal tento reťazec poriadny chod v kvalite vzad. A to doslova, od zhoršenej dostupnosti sortimentu, keď niečo dajú do letáku, tak si buďte istí, že už po otvorení predajne ho nemajú, cez nízku úroveň jeho zamestnancov, neviem či si takýchto primitívov priam vyberajú alebo ponuka na trhu práce je taká slabá až po rôzne priam až klamlivé techniky predaja. Spomeniem len ich slávnu Lidl+kartu. Nútia vás, aby ste si ju čekovali, uplatňovali zľavu a nakoniec sa ukáže, že celý tento postup ste robili zbytočne lebo pri pokladni sa vám zľava neodčíta a predavač vám s poriadnou dávkou zlomyseľnosti povie, že ceny robia tam hore a predsa na bloku máte číslo kde vám „kolegyne“ celý prípad prešetria. OK, povedzme, že za hodinové telefonické úsilie sa vám podarí dopracovať sa k pravde a niečo vám ako kompenzáciu ponúknu. Napr. teraz bola v podobnej „akcii“ tekvica na vyrezávanie so 40% zľavou. Takže čo by som po dlhej martýrií získal späť 1€ či 1,5€? Bol by som spokojný? Pracoval by niekto s hodinovou mzdou 1,5€? Určite nie. Osobne ak sa dá tomuto nemeckému reťazci s L na začiatku mena sa vyhýbam. Ani ostatní nie sú o nič lepší, ale takéto ťahanie zákazníka za nos je mi odporné.